Bhavanopanishad
svāvidyāpadatatkāryaṃ śrīcakraupari bhāsuram |
bindurūpaśivākāraṃ rāmacandrapadaṃ bhajē ||
oṃ bhadraṃ karṇēbhiḥ śṛṇuyāma dēvāḥ
bhadraṃ paśyēmākṣabhiryajatrāḥ
oṃ ātmānama khaṇḍamaṇḍalākāramāvṛtya sakalabrahmāṇḍamaṇḍalaṃ svaprakāśaṃ dhyāyēt |
śrīguruḥ sarvakāraṇabhūtā śaktiḥ |
tēna navarandhrarūpō dēhaḥ |
navaśaktirūpaṃ śrīcakram |
vārāhī pitṛrūpā kurukullā balidēvatā mātā |
puruṣārthāḥ sāgarāḥ || 1 ||
dēhō navaratnadvīpaḥ |
tvagādisaptadhātubhiranēkaiḥ saṃyuktāḥ |
saṃkalpāḥ kalpataravaḥ |
tējaḥ kalpakōdyānam |
rasanāyā bhāvyamānā madhurāmlaṭikaṭukāṣayalavaṇarasāḥ ṣaḍṛtavaḥ |
kriyāśaktiḥ pīṭham |
kuṇḍalinī jñānaśaktirgṛham |
icchāśaktir mahātripurasundarī |
jñātā hōtā jñānamagniḥ jñēyaṃ haviḥ |
jñātṛjñānajñēyā nāmabhēdabhāvanaṃ śrīcakrapūjanam |
niyatissahita śṛṅgārādayō navarasā aṇimādayaḥ |
kāmaḥ krōdhaḥ lōbhaḥ mōhaḥ madaḥ mātsaryam puṇyapāpamayā brāhmyādyāṣṭaśaktayaḥ || 2 ||
ādhāranavakaṃ mudrā śaktayaḥ |
pṛthvptējōvāyvākāśaśrōtratvakcakṣurjihvāghrāṇa vākpāṇipādapāyūpastha manōvikārāḥ ṣōḍaśaśaktayaḥ |
vacanādānagamanavisargānanda hanōpādānōpēkṣā buddhayō'aṅgakusumādiśaktayō'aṣṭau |
alambusā kūhūrviśvōdarī varuṇā hastijihvā yaśōvatīśvinī gāndhārī pūṣā śaṅkhiṇī sarasvatī ḍākiṇī piṅgalā suṣumnā cēti caturdaśa nāḍayaḥ |
sarvasaṃkṣōbhiṇyādicaturdaśārāgadēvatāḥ |
prāṇāpānavyānōdānasamānanāgakūrmakṛkaradēvadattadhañjayā iti daśa vāyavaḥ |
sarvasiddhipradādidēvyō bahirdaśārāgadēvatāḥ || 3 ||
ētad vāyudaśakaṃsasaṃsargōpādhibhēdēna rēcakapūrakaśōṣakadāhakaplāvakāmṛtamiti prāṇamukhyatvēna pañcavidhō jaṭhārāgnirbhavati |
kṣārakōdgārakaḥ kṣōbhakō mōhakō jṛmbhaka ityapānamukhyatvēna pañcavidhō'sti |
tēna manuṣyāṇāṃ mōhakō dāhakō bhakṣyabōjyalēhyacōṣyapēyātmakaṃ caturvidhamaṃ pācayati |
ētā daśa vahnikalāḥ sarvajñatvādyantar daśārāgadēvatāḥ |
śītōṣṇasukhaduḥkhēcchāsattvarajastamōguṇāvaśinyādiśaktayō'aṣṭau || 4 ||
śabdasparśarūparasagandhāḥ pañcatanmātrāḥ pañcapuṣpabāṇāḥ |
mana īkṣudhanuḥ |
vaśyō bāṇaḥ |
rāgaḥ pāśaḥ |
dvēṣō'aṅkuśaḥ |
avyaktamahattatvamahankārāḥ kāmēśvarī vajrēśvarī bhagamālinyō'ntastrikōṇāgragā dēvatāḥ |
pañcadaśatithirūpēṇa kālasya pariṇāmāvalōkanasthitiḥ pañcadaśanityāḥ |
śraddhānūrūpā dhīdēvatā |
tayōḥ kāmēśvarī sadānandaghanā paripūrṇasvātmaikyarūpā dēvatā lalitā || 5 ||
salilamiti sauhityakaraṇaṃ sattvam |
kartavyamakartavyamiti bhāvanāyuktopacāraḥ |
asti nāstīti kartavyatānūpacāraḥ |
bāhyābhyantarakaraṇānāṃ rūpagrahaṇayōgyatā stvit'yāvāhanaṃ |
tasya bāhyābhyantarakaraṇānāmaikarūpaviṣayagrahaṇamāsanam |
raktaśuklapadaikīkaraṇaṃ pādyam |
ujjvaladāmōdānandasadānamarghyam |
svacchaṃ svataḥsiddhamityācamanīyam |
cicandramayīti sarvāṅgasravaṇaṃ snānam |
cidagnisvarūpaparamānandaśaktisphuraṇaṃ vastram |
pratykēṃ saptaviṁśatidhā bhinnatvēnicchājñānakriyātmakabrahmagranthimadrasatanubrahmanāḍībrahmasūtram |
svavyatiriktavastusaṅgarahitasmaraṇaṃ vibhūṣaṇam |
satsaṅgaparipūrṇatānusmaraṇaṃ gandhaḥ |
samastaviṣayāṇāṃ manasaḥ sthairyēṇānusandhānaṃ kusumam || 6 ||
tēṣāmēva sarvadā svīkaraṇaṃ dhūpaḥ |
pavanāvacchinna'urdhvalavanaṃ sachidūlkākāśadēhō dīpaḥ |
samastayātāyātavarjanam naivēdyam |
avasthātrayāṇāmēīkaraṇaṃ tāmbūlam |
mūlādhārādābrahmarandhraparyantam brahmarandhrādāmūlādhāraparyantaṃgatāgatarūpēṇa prādakṣiṇyam |
tūryāvasthānamaskāraḥ |
dēhaśūnyapramātṛtānimajjanam baliharaṇam |
satyamasti kartavyamakartavyamōudāsīnyanityātmavilāpanam hōmaḥ |
svayaṃ tatpādukānimajjanam paripūrṇadhyānam || 7 ||
ēvaṃ muhūrtatrayaṃ bhāvanayā yuktō bhavati tasya dēvatātmaikyasiddhiḥ |
cinitakāryāṇi ayatnēna siddhyanti |
sa ēva śivayōgīti kathyatē |
kādihādimatōktēna bhāvanā pratinādītā jīvanmuktō bhavati |
ya ēvaṃ vēda |
ityupaniṣad || 8 ||
oṃ bhadraṃ karṇēbhiḥ śṛṇuyāma dēvāḥ
bhadraṃ paśyēmākṣabhiryajatrāḥ
||
English Translation (Section 1)
Invocation: O Gods, may we hear what is auspicious with our ears. O ye fit to be worshipped, may we see what is auspicious with our eyes.
Opening Verse: Having worshipped the Svāvidyā (one's own knowledge) and the duty that rests upon the resplendent Śrī Cakra, in the form of a dot and the form of Śiva, I worship the feet of Rāmacandra.
Verse 1:
One should meditate on the Self, which is of the form of an unbroken circle, encompassing all the universes, self-effulgent. Śrī Guru is the cause of all, the Śakti. By that, the body is of the form of nine openings. The Śrī Cakra is of the form of nine powers. Verse 2: The body is the island of nine gems. It is connected with the seven elements beginning with skin (tvak). The resolves (saṅkalpas) are the wish-fulfilling trees. Tejas (energy) is the garden. The tongue, when enjoying, gives the six tastes: sweet, sour, pungent, bitter, salty, and astringent. The Kriyā Śakti is the seat. Kuṇḍalinī is the house, the power of knowledge. The will (Icchā Śakti) is Mahātripurasundarī. Verse 8: Thus, being united with this bhāvanā (contemplation/visualization) for three muhūrtas, one attains the realization of oneness with the Goddess. Desired tasks are accomplished without effort. He alone is called a Śiva Yogi. The bhāvanā explained beginning from "kādi" and ending in "hādi" liberates one while living (jīvanmukta). Whoever knows thus. This is the Upanishad. The Bhavanopanishad is a Shakta Upanishad that provides detailed instructions for inner worship (antar-yāga) through the identification of macrocosmic elements with the human body: | Macrocosm | Microcosm (Body) | |-----------|------------------| | Śrī Guru | Śakti (power) | | Nine-opening form | Body with 9 orifices | | Nine Śaktis | Śrī Cakra | | Island of nine gems | Body | | Seven dhātus (elements) | Seven bodily constituents | | Kalpa trees | Saṅkalpas (resolves) | | Garden | Tejas (energy) | | Six tastes | Tongue | | Seat | Kriyā Śakti | | House | Kuṇḍalinī (knowledge power) | | Mahātripurasundarī | Icchā Śakti (will power) | The Upanishad describes a practice of inner worship where the practitioner: Meditates on the Self as the all-encompassing circle Identifies bodily elements with cosmic principles Performs internal pūjā (worship) using visualization (bhāvanā) Practicing for three muhūrtas (approximately 1.5 hours) leads to deity-unity realization This text is central to the Śrī Vidyā tradition and provides the philosophical basis for kuṇḍalinī and tantric practices that identify the body with the divine cosmos.
English Translation (Section 2)
English Translation (Section 7)
Key Concepts
Microcosm-Macrocosm Correspondences
Practice
See the Sanskrit source
Sanskrit source
स्वाविद्यापदतत्कार्यं श्रीचक्रोपरि भासुरम् |
बिन्दुरूपशिवाकारं रामचन्द्रपदं भजे ||
ॐ भद्रं कर्णेभिः शृणुयाम देवाः
भद्रं पश्येमाक्षभिर्यजत्राः
ॐ आत्मानमखण्डमण्डलाकारमावृत्य सकलब्रह्माण्डमण्डलं स्वप्रकाशं ध्यायेत् |
श्रीगुरुः सर्वकारणभूता शक्तिः |
तेन नवरन्ध्ररूपो देहः |
नवशक्तिरूपं श्रीचक्रम् |
वाराही पितृरूपा कुरुकुल्ला बलिदेवता माता |
पुरुषार्थाः सागराः || १ ||
देहो नवरत्नद्वीपः |
त्वगादिसप्तधातुभिरनेकैः संयुक्ताः |
संकल्पाः कल्पतरवः |
तेजः कल्पकोद्यानम् |
रसनया भाव्यमाना मधुराम्लतिक्टकटुकषायलवणरसाः षडृतवः |
क्रियाशक्तिः पीठम् |
कुण्डलिनी ज्ञानशक्तिर्गृहम् |
इच्छाशक्तिर्महात्रिपुरसुन्दरी |
ज्ञाता होता ज्ञानमग्निः ज्ञेयं हविः |
ज्ञातृज्ञानज्ञेया नामभेदभावनं श्रीचक्रपूजनम् |
नियतिसहित शृङ्गारादयो नवरसा अणिमादयः |
कामः क्रोधः लोभः मोहः मदः मात्सर्यम् पुण्यपापमया ब्राह्म्याद्यष्टशक्तयः || २ ||
आधारनवकं मुद्रा शक्तयः |
पृथ्व्प्तेजोवाय्वाकाशश्रोत्रत्वक्चक्षुर्जिह्वाघ्राण वाक्पाणिपादपायूपस्थ मनोविकाराः षोडशशक्तयः |
वचनादानगमनविसर्गानन्द हानोपादानोपेक्षा बुद्धयोऽङ्गकुसुमादिशक्तयोऽष्टौ |
अलम्बुसा कूहूर्विश्वोदरी वरुणा हस्तिजिह्वा यशोवतीश्विनी गान्धारी पूषा शङ्खिनी सरस्वती डाकिणी पिङ्गला सुषुम्ना चेति चतुर्दश नाड्यः |
सर्वसंक्षोभिण्यादिचतुर्दशारगादेवताः |
प्राणापानव्यानोदानसमाननागकूर्मकृकरदेवदत्तधनञ्जया इति दश वायवः |
सर्वसिद्धिप्रदादिदेव्यो बहिर्दशारगादेवताः || ३ ||
एतद्वायुदशकसंसर्गोपाधिभेदेन रेचकपूरकशोषकदाहकप्लावकामृतमिति प्राणमुख्यत्वेन पञ्चविधो जठराग्निर्भवति |
क्षारकोद्गारकः क्षोभको मोहको जृम्भक इत्यपानमुख्यत्वेन पञ्चविधोऽस्ति |
तेन मनुष्याणां मोहको दाहको भक्ष्यभोज्यलेह्यचोष्यपेयात्मकं चतुर्विधमनं पाचयति |
एता दश वह्निकलाः सर्वज्ञत्वाद्यन्तर्दशारगादेवताः |
शीतोष्णसुखदुःखेच्छासत्त्वरजस्तमोगुणावशिन्यादिशक्तयोऽष्टौ || ४ ||
शब्दस्पर्शरूपरसगन्धाः पञ्चतन्मात्राः पञ्चपुष्पबाणाः |
मन इक्षुधनुः |
वश्यो बाणः |
रागः पाशः |
द्वेषोऽङ्कुशः |
अव्यक्तमहत्तत्वमहङ्काराः कामेश्वरी वज्रेश्वरी भगमालिन्योऽन्तस्त्रिकोणाग्रगा देवताः |
पञ्चदशतिथिरूपेण कालस्य परिणामावलोकनस्थितिः पञ्चदशनित्याः |
श्रद्धानुरूपा धीदेवता |
तयोः कामेश्वरी सदानन्दघना परिपूर्णस्वात्मैक्यरूपा देवता ललिता || ५ ||
सलिलमिति सौहित्यकरणं सत्त्वम् |
कर्तव्यमकर्तव्यमिति भावनायुक्तोपचारः |
अस्ति नास्तीति कर्तव्यतानूपचारः |
बाह्याभ्यन्तरकरणानां रूपग्रहणयोग्यता स्त्वित्यावाहनम् |
तस्य बाह्याभ्यन्तरकरणानामैकरूपविषयग्रहणमासनम् |
रक्तशुक्लपदैकीकरणं पाद्यम् |
उज्ज्वलदामोदानन्दासनदानमर्घ्यम् |
स्वच्छं स्वतःसिद्धमित्याचमनीयम् |
चिच्चन्द्रमयीति सर्वाङ्गस्रवणं स्नानम् |
चिदग्निस्वरूपपरमानन्दशक्तिस्फुरणं वस्त्रम् |
प्रत्येकं सप्तविंशतिधा भिन्नत्वेनेच्छाज्ञानक्रियात्मकब्रह्मग्रन्थिमद्रसतन्तुब्रह्मनाडीब्रह्मसूत्रम् |
स्वव्यतिरिक्तवस्तुसङ्गरहितस्मरणं विभूषणम् |
सत्संगपरिपूर्णतानुस्मरणं गन्धः |
समस्तविषयाणां मनसः स्थैर्येणानुसन्धानं कुसुमम् || ६ ||
तेषामेव सर्वदा स्वीकरणं धूपः |
पवनावच्छिन्नोर्ध्वज्वलनसच्चिदुल्काकाशदेहो दीपः |
समस्तयातायातवर्जनं नैवेद्यम् |
अवस्थात्रयाणामेकीकरणं ताम्बूलम् |
मूलाधारादाब्रह्मरन्ध्रपर्यन्तं ब्रह्मरन्ध्रादामूलाधारपर्यन्तं गतागतरूपेण प्रादक्षिण्यम् |
तुरीयावस्थानमस्कारः |
देहशून्यप्रमातृतानिमज्जनं बलिहरणम् |
सत्यमस्ति कर्तव्यमकर्तव्यमौदासीन्यनित्यात्मविलापनं होमः |
स्वयं तत्पादुकानिमज्जनं परिपूर्णध्यानम् || ७ ||
एवं मुहूर्तत्रयं भावनया युक्तो भवति तस्य देवतात्मैक्यसिद्धिः |
चिन्तितकार्याणि अयत्नेन सिद्ध्यन्ति |
स एव शिवयोगीति कथ्यते |
कादिहादिमतोक्तेन भावना प्रतिपादिता जीवन्मुक्तो भवति |
य एवं वेद |
इत्युपनिषत् || ८ ||
ॐ भद्रं कर्णेभिः शृणुयाम देवाः
भद्रं पश्येमाक्षभिर्यजत्राः
॥